V minulom článku o impingemente som rozoberal ako vplýva únava rotátorov ramenného kĺbu na impingement. V dnešnom článku sa viac pozrieme na kinematiku lopatky a svalovej dysbalancie.
Hyperaktivita horného trapézového svalu a malého prsného svalu
Ďalším deficitom asociovaným s impingementom je hyperaktivita horného trapézu a m. pectoralis minor, ktorá je zároveň sprevádzaná inhibíciou dolného trapézového svalu a m. serratus anterior. To nám následné vytvára nadmernú eleváciu lopatky a jej predné naklopenie (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7). Častá hyperaktivita týchto svalov nie je náhodou, keďže sa nachádzajú v posturálne dosť nevýhodnej pozícií. Pri kyfotickej hrudnej chrbtici a predsunutých ramenách je jasné, že tieto svaly budú dominantné a bude sa znižovať subakromiálny priestor (8, Kibler, et al., 2002, str. 554). To nám samozrejme kladie vyšší nárok na prácu rotátorovej manžety a znižuje jej maximálnu silu.
Samozrejme, že svaly okolo lopatky musia pracovať v koaktivácii a v rovnováhe. Tzn., že ich treba cvičiť i v uzavretých reťazcoch. Viacero krát som už ale spomínal, že často je treba podchytiť počiatočnú slabosť a dysbalanciu. Preto výborným cvičením na aktivitu spodného trapézového svalu je cvik „Prone Overhead Arm Raise“ (9) v cca 120 stupňoch abdukcie a vonkajšou rotáciou (full can), kedy je najvyššia aktivita m. supraspinatus. Práve spodný trapéz je biomechanicky veľmi dôležitý kvôli depresii lopatky, zadnému naklopeniu i regulovaniu rotácie lopatky. Často sa totiž stáva, že lopatke v nižších
stupňoch abdukcie chýba dostatočná horná rotácia alebo je naopak vo vyšších stupňoch zrotovaná až moc (10, 11, 12, 13, 14, 15), čo nám môže spôsobovať horný trapéz a horné vlákna m. serratus anterior (10). A práve spodný trapéz reguluje túto rotáciu a vytvára rovnováhu.
Pri tomto cviku je nanajvýš dôležité podať správne inštrukcie a človeka do toho dostať, aby bol cvik účinný. Dôraz treba klásť i na excentrickú fázu pohybu a aby palec ukazoval smerom hore, kvôli zachovaniu vonkajšej rotácie. Tiež ho môžeme vykonať izometricky, keďže lopatkové svaly by mali mať nielen silu ale i vytrvalosť, takisto ako rotátorová manžeta.
Pre funkčných nadšencov, ktorým je zaťažko len tak si ľahnúť na brucho a zdvíhať ruku a myslia si, že všetko musí byť funkčné, mám samozrejme tiež variantu. Ako progresiu sa môžeme postaviť ku kladke či expanderu a cvičiť tzv. PNF diagonálu, kde je ale už veľký nárok na stabilitu trupu. Ďalej cvik vykonávať v stoji na jednej nohe, pridať do toho hip hinge či rotáciu. Takisto si môžeme kľaknúť na štyri alebo zaujať inú pozíciu a vykonávať tento diagonálný pohyb.
Existujú stovky cvičení na ramenný pletenec, no ja som vybral jedni z tých podla mňa dôležitejších. Niekedy je totiž úplne jedno aké cvičenie klientovi dáme, polepšiť sa mu môže aj tak. Dôležité ale je, aby sme na základe diagnostiky vedeli, ktoré cvičenia klientovi máme dať, tak aby sme mu symptómy neprovokovali, ale zmierňovali až odstránili. Prípadne určité cvičenie, ktoré provokuje bolesť nejakým spôsobom upravili.