| Aj vy ste už niekedy pociťovali vystreľujúcu bolesť do zadku, nohy, ruky či lopatky a dávate tomu za vinu „pricviknutému, zapálenému“ nervu? V článku vám vysvetlím, prečo nie všetka bolesť čo vystreľuje do určitej časti tela, musí byť automaticky pripisovaná podráždeniu nervového tkaniva. |
Zápal nervu
Ako prvé by som chcel vyvrátiť mýtus o zápale. Často keď bolesť trvá dlhšie, ľudia to začnú pripisovať nejakému zápalu v tele. Toto sa dedí vyslovene po generáciach, kedy si ľudia vyrábali rôzne zábaly proti zápalu alebo používali bylinky a pod. Treba si uvedomiť, že zápal je úplne bežná vec, ktorým sa telo bráni a regeneruje. V pohybovom aparáte môže vznikať mechanickým dráždením, určitou nerovnováhou, či napríklad pri svalovici alebo keď nás len štipne osa. Je to teda úplne bežný stav, netreba sa mu brániť, jesť protizápalové lieky alebo pichať do seba injekcie. Samozrejme iba v krajných prípadoch. Ja dokonca pri terapiách často lokálny zápal vyvolávam cielene, aby sa dané tkanivo mohlo remodelovať a zregenerovať.
Zápal teda nie je príčina, ale dôsledok nejakej poruchy v tele.
Radikulárny či pseudoradikulárny syndróm
A poďme teda na tie vystreľujúce/vyžarujúce bolesti.
Ak je nerv mechanicky podráždený priamo najčastejšie platničkou (útlak koreňa nervu, hernia disku), tak hovoríme o radikulárnom či koreňovom syndróme. Bolesť je väčšinou ostrá, vystreľujúca, presne lokalizovateľná (pozor nie je to pravidlom) a šíri sa po príslušnom dermatóme (oblasť kože inervovaná jedným spinálnym nervom).
Naopak, ak príčina vyžarujúcej bolesti nie je neurologického pôvodu, hovoríme o PSEUDOradikulárnom syndróme. Tu je bolesť difúzneho charakteru, často nie je presne lokalizovateľná. Môže ísť zo spúšťového bodu (trigger point) vo svale či z fascie (A. Stecco, 2013), v ktorej sa môžu tvoriť tzv. denzifikácie. Predstavte si surové mäso a biely obal/blana na povrchu, tak to je fascia. Tieto bolesti sa označujú tiež pojmom MYOFASCIÁLNE (Myo=sval, fasciálne=fascia). Na vine môže byť niekedy i samotný kĺb či šľacha svalu, ale menej často. Výborným príkladom je napríklad tzv. pseudoischias, kedy trigger pointy vo svaloch Gluteus Medius a Minimus imitujú podobnú bolesť ako pri útlaku sedacieho nervu.
Myofasciálny pôvod
Myofasciálna bolesť je jeden z najčastejších syndrómov pohybového aparátu, pre ktorú navštívime lekára. V USA je to viac než 100 miliónov ľudí, čo predstavuje viac než 500 miliárd dolárov na zdravotnú starostlivosť za rok (J. Fricton, 2016). Výskum v oblasti fasciálneho systému ide v tomto storočí do popredia a odhaľujú sa stále nové poznatky. Fascia je vlastne obal svalov a orgánov tvorená hlavne kolagénovými vláknami. Je to dosť zložité tkanivo, na čo by bolo treba viacero článkov, ale spomeniem hlavne to, že pôvodom bolesti je často toto tkanivo, ktoré má na svedomí rôzne nepríjemné vyžarujúce, ťahavé a bodavé bolesti. V niektorých častiach fascie sa nachádza dokonca viac receptorov bolesti (útvary, ktoré snímajú bolesť) než vo svaloch, šľachách či kĺboch.
Diferenciálna diagnostika/vyšetrenie
| Syndróm | Radikulárny | Pseudoradikulárny |
| Pôvod bolesti | Útlak nervu | Bez útlaku nervu |
| Tkanivo, ktoré zapríčiňuje bolesť | Najčastejšie hernia disku a iné štrukturálne defekty | Najčastejšie bolesť vyžarujúca zo svalu či fascie, šliach či väzív |
| Oblasť vyžarujúcej bolesti | Šíri sa po dermatóme, skútočný ischias ide až pod koleno a bolesť je viac v končatine než v crbte | Difúzny charakter, nie presne lokalizovateľná |
| Charakter bolesti | Ostrá, vystreľujúca, až ako“elektrika“ | Rôzne: ťahavé, ostré, vyžarujúce, mravenčenie, tŕpnutie |
| Neurologické poruchy | Porucha citlivosti, znížené až vyhasnuté ŠO reflexy | Bez sprievodných neurologických ťažkostí, ako je oslabenie sily svalu či porucha citlivosti kože |
| Neurologické poruchy | Svalová slabosť – paréza, pozitívne vyšetrenie EMG | |
| Neurologické poruchy | Provokujúce manévre zhoršujú bolesť |
Obi dva syndrómy sa niekedy môžu prekrývať a môže byť dráždený nerv (prípadne len obal nervu) i samotný sval či fascia navzájom. Najhoršie je, že neurologická symptomatológia uvedená v tabuľke ako porucha citlivosti (napr. jedno stehno je na dotyk iné ako druhé), svalová slabosť i provokujúce manévre (vyšetrujúci uvedie telo do určitej polohy) sa ľahko môžu vyskytovať i pri pseudoradikulárnom, resp. myofasciálnom syndróme. Navyše posledné výskumy poukazujú na to, že iba 54% ľudí (Steven J McAnany et al. 2019) trpiacich radikulárnou bolesťou pociťujú bolesť v príslušnom dermatóme, tzn., že neurologické vyšetrenie nemusí byť až tak presné. Ďalšie výskumy totiž poukazujú na to ako fascia interaguje s ďalšími tkanivami ako sú nervy, cievy, či svaly, čo bolo doteraz prehliadané (A. Stecco, 2016). V jednoduchosti povedané ak nastane nejaká dysfunkcia v tomto tkanive, ovplyvní to i lymfatický, cievny, nervový systém či termoreguláciu (povrchová fascia) a pri hlbokej fascii sú to svaly, svalové kŕče, koordinácia, propriocepcia (vnímanie vlastného tela pomocou receptorov) či myofasciálna bolesť (A. Stecco, 2016).
S určitým druhom vyžarujúcich bolestí sa stretávam často a dovolím si povedať, že naozaj väčšina z nich je myofasciálneho pôvodu (pseudoradikulárny syndróm) alebo aspoň to je príčina, prečo je dráždený i nerv. Aj keď váš neurológ posúdi Váš „pricviknutý nerv“ ako radikulárny či koreňový syndróm, nezúfajte, že vám niečo tlačí na nerv, možno je opak pravdou, možno tu naozaj nejde vždy len o samotný nerv.
(Autor: Mgr. Richard Holič)
Zdroje
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27475508/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26079868/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23801005/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30121324/
alebo
