Chiropraxia, pozná to asi každý, prásk, bum, prásk, puk a je to. Je to raz dva, moc nenamáhavé a často i efektívne na akútne bolesti a zmiernenie bolestí. Áno, samozrejme, že terapeut musí mať nejakú zručnosť a bunky na to, aby dokázal tieto techniky vykonať a často to chce drill i niekoľko rokov.
Rýchlokvasení odborníci
Tak ako v každej brandži, aj v našej sa vieme stretnúť s tzv. rýchlokvasenými odborníkmi/masérmi, ktorí si prešli pár podradnejších kurzov a hneď idú všetko naprávať.
Problémom sú peniaze pýtané za tento úkon, pretože to nie je nič svetoborné, samozrejme dokým to terapeut neobalí až nejakou skoro mágiou :), k čomu sa dostaneme. Chiropraktické, iným slovom manipulačné „napravenie“ lekárom väčšinou stojí od 20 do 40 EUR, takže nie je to nejaký magický zákrok, ktorý vám v jednom momente napraví „vyskočený“ bedrový kĺb. To iba títo naprávači tomu dávajú takú auru a mnohí na to naletia. Na druhú stranu je to i veľmi efektívne placebo, hlavne keď terapeut klienta vyslovene obalamutí, že mal vyskočené hento a toto a že mu to napravil. A keď stále neverí, veď predsa počul to lupnutie/puknutie!!! Fenomén lupnutia len chiropraxií pridáva hodnotu kvalitného zárobku. Je faktom a možno že i škoda, že od týchto chiropraktických techník sa postupne v odbornej verejnosti upúšťa, takže už ťažšie nájdete lekára, ktorý vám kvalitne zmanipuluje daný segment. Naopak, upúšťa sa pravdepodobne preto, lebo všetko sa vyvíja a zistilo sa, že chiropraxia nie je všeliek ani všetko a nie je to len o tom v tele niečo „napraviť“. Je to o dosť zložitejšie. Tým samozrejme nechcem povedať, že to nie je efektívna metóda, ale skôr by som to bral ako doplnok k terapií a nie jej GRO.
Názorný príklad
S rôznymi terapeutmi či lekármi mám sám skúsenosti, keďže som ich so svojimi problémami preskákal dosť a takisto od rozprávania mojich klientov a od kolegov, takže keď to dám dokopy, viem si to pekne pospájať.
Desať minútové ošetrenie, 15 minútové sedenie aj s prezliekaním, skoro žiadne vyšetrenie, iba otázka čo vás bolí, a cena terapie 50 a ľahko aj cez 100 EUR. Problémom nemusí byť ani dĺžka terapie, existujú aj takí, ktorí sa venujú klientovi aj vyše hodiny, samozrejme za vyše 100 EUR. To si často nevypýta ani vzdelaný lekár s dlho ročnými skúsenosťami, ktorý robí súkromne. Hlavne, že v čakárni už čakajú ďalší traja ľudia, tak šup rýchlo rýchlo ďalší na rad. Samozrejme tvorba cien služieb je téma sama o sebe. Klient si neplatí len čisto za úkon, klient si platí hlavne terapeutov čas. Ďalej jeho odborné informácie, skúsenosti, vedomosti a v neposlednom rade jeho životnú energiu, ktorej chorí ľudia majú málo alebo menej „kvalitnú“ a terapeut na toto dopláca. Nie raz sa mi stalo, že ma pacient úplne „vycicial“. A čo sa týka času, nie nadarmo sa hovorí:
Čas je to najviac, čo človeku môžeš dať.
Môj prístup
Aby som čo najlepšie spoznal daný pochod v tele človeka a jeho patofyziológiu, prvé sedenie často ešte len spoznávam pacienta, čo trvá minimálne hodinu a až na druhom a ďalších terapiách môžem povedať, že začnem viac vedieť čo robím. Týmto nechcem povedať, že pacienta nejde dať dokopy aj za 20 minút s prezliekaním, ale v praxi to tak skôr nefunguje ako funguje. Potrebujem vedieť celú jeho minulosť, ako sa bolesti vyvíjali, čo tomu predchádzalo, aké traumy či operácie prekonal. Čo robí teraz a čo môže vplývať na rozvoj patológie. Iba tak viem následne nájsť naozaj skutočnú príčinu danej veci/problému. Terapeut, ktorý sa spýta max. čo, kde a kedy to bolí, následne spraví nejaký úkon, pravdepodobne čo robí skoro každému, len strieľa do vetra. Je to akoby strieľal so zavretými očami a raz sa trafí a raz nie. A keďže každý sme iný, pomôže to napríklad polovici pacientov. Tá šťastnejšia polovica bude úplne unesená z výsledku a druhá bude sklamaná, bude mať stále bolesti a o niečo ľahšiu peňaženku.
Chiropraxia ako vytvorená závislosť?
Z odbornej verejnosti všetci vieme, že chiropraxia je skvelý nástroj, ale má svoje hranice. Vie byť efektívna na riešenie akútnych bolestivých stavov, často ale iba dočasne. Vo veľkej väčšine sa totiž stane, že po odblokovaní určitého segmentu/ov bolesť odznie alebo sa zmierni, ale napríklad po týždni sa bolesti znovu vrátia. Takto pacient zostane závislí na takýchto intervenciách, pravidelne navštevuje daného terapeuta a terapeut, možno aj v dobrej viere, ale často z nevedomosti, opakuje to isté a obi dvaja sú spokojní. Terapeut si dobre zarobí a pacient sa aspoň na chvíľku zbaví bolestí. Oprava ľudského tela je omnoho zložitejšia, než oprava auta a jednoducho nie na každého funguje to isté. Ešte toho o ľudskom tele veľa nevieme a naozaj nie každému vieme pomôcť a správny terapeut by si mal priznať, že jednoducho niečo nevie. Nevie prečo pacient má bolesti, nevie či naozaj toto a toto je príčina a keď bude robiť danú vec, či to naozaj pomôže a keď to aj pomohlo, či to nebolo placebo alebo súhrn viacerých iných faktorov. Takto by to samozrejme nemalo byť a je to len jeden z mnohých príkladov. Týmto chcem povedať, že takéto naprávanie nie je všemohúce a často by to mal byť skôr taký doplnok k terapií, než zakladať ju čisto len na chiropraxií.
Placebo je veľká vec
Každý pozná čo je placebo, ale málo kedy tomu bežná verejnosť prikladá takú váhu. Dá sa povedať, že každá terapia v sebe nesie určitý druh placeba. Dokonca v štúdiách sa porovnáva daná metóda s placebom, aby sa skutočne doložilo, že daná metóda má lepší efekt než obyčajné placebo. Keby som vám nahovoril, že sa zbavíte bolesti chrbta, ak budete každý deň kopať krompáčom aspoň pol hodinu, možno sa jej i naozaj zbavíte. Krásny lesklý krompáč by som vám ešte predal za 100 eur, aby ste just ešte viac verili, že vám to pomôže. Naskytnú sa nám, ale tri otázky:
- Bolo to vyslovene placebo, pretože ste verili, že vám to pomôže?
- Naozaj tá aktivita pomohla?
- Alebo to bolo z určitej miery placebo a z určitej miery to naozaj pomohlo?
Týmto chcem povedať, že oddeliť jedno od druhého naozaj nejde, ale pomocou štúdií a výskumu sa vieme aspoň čiastočne dozvedieť čo funguje. Podomoví naprávači, terapeuti či nejakí maséri majú veľkú výhodu. Nehľadajú v terapií zložitosť, spravia to čo vedia a spravia to skoro každému a buď to vyjde alebo nie. Pacient ide k nim už v nádeji, že im pomôže, pretože počuli len tie skvelé referencie ako niekoho za 10 minút dal dokopy. Terapeut ho slovami, puknutím a prasknutím vyslovene ubezpečí, že mu našiel problém a vyriešil ho. Problém je v tom, že sa začínam viac a viac stretávať s ľuďmi, ktorí boli pár krát u naprávača, čosi im vypukal, ale efekt skoro žiadny, ba ešte i negatívny. V ďalších článkoch si ukážeme ako spoznať dobrých terapeutov, na čo si dávať pozor a aké nezmyselné závery títo týchlokvasení odborníci vedia vyvodiť.
Autor: Mgr. Richard Holič