Syndróm karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela (SKT) je najbežnejšia forma tzv. úžinového syndrómu, neuropatie, kedy je zvýšená kompresia na stredový nerv (nervus medianus), pri jeho priechode zápästím v tzv. karpálnom tuneli. Odhaduje sa, že sa vyskytuje u 3,8% bežnej populácie. Na základe klinických vyšetrení a štúdií elektroneurografie sa odhaduje, že každý piaty jedinec, ktorý sa sťažuje na príznaky ako bolesť, znížená citlivosť a pocit mravčenia v rukách, môže trpieť SKT (Atroshi et al., 1999). Postihuje viac ženy než mužov, najčastejšie medzi 40-60 rokom života. Diabetici sú na SKT náchylnejší a tehotenstvo a manuálna práca sú tiež spojené s väčším rizikom (Zamborsky et al, 2017)

Anatómia a patofyziológia

Karpálny tunel sa nachádza v zápästí a je to vyslovene tunel tvorený zápästnými (karpálne) kostičkami a zvrchu transverzálnym karpálnym väzom. Cez tento tunel prechádza 9 šliach svalov a stredný nerv (lat. nervus medianus). Bolesť a tŕpnutie je cítiť v prvých troch prstoch a polovici štvrtého prstu. Je to práve kvôli priestorovým zmenám v rámci kanála a kompresií nervus medianus.

Príznaky karpálneho tunela

Hlavnými symptómami sú bolesť, tŕpnutie a mravčenie v prvých troch prstoch a na palcovej strane prstenníku. Príznaky začínajú väčšinou postupne a v noci. Bolesť sa môže rozširovať až do predlaktia a ramena a zvýrazňovať pri predchádzajúcom zaťažení ruky alebo len pri visení ruky vedľa tela. Pacienti so SKT si často musia akoby vytrepať ruku, aby sa bolesť zmiernila. Môže nastať i slabosť úchopu.

Diagnostika karpálneho tunelu

Jedna z možností terapie syndrómu karpálneho tunela

Diagnostika v rámci SKT je nesmierne dôležitá a je to prvý dôležitý krok v liečbe. Okrem klasického klinického vyšetrenia špecialistom, dokáže elektrodiagnostika, konkrétne elektromyografia a elektroneurografia, potvrdiť túto diagnózu a vylúčiť diagnózy, ktoré sú podobné symptómami (Werner RA et al, 2002, Leilei Wang, 2018). Napríklad osoba s pravým syndrómom karpálneho tunela nebude mať senzorickú poruchu thenaru palca (svalové bruško na dlani, bližšie k palcu). Je to tak preto, že palmárna vetva stredného nervu, ktorá inervuje túto časť dlane, sa vetví z nervu a neprechádza priamo karpálnym tunelom, ale ponad neho. Táto skutočnosť môže pomôcť oddeliť syndróm karpálneho tunela od iných diagnóz.

DIferenciálna diagnostika

Takýmito diagnózami môže byť napríklad syndróm hornej hrudnej apertury, alebo syndróm pronator teres, či myofasciálne poruchy a cervikálna radikulopatia, o ktorých som písal v tomto článku. Všetky tieto ďalšie diagnózy môžu tiež spôsobiť abnormálne a bolestivé pocity v ruke či zápästí. V čom je ale rozdiel od syndrómu karpálneho tunela a napríklad príznakmi cervikálnej radikulopatie je, že zvyčajne začínajú na krčnej chrbtici a cestujú nadol k postihnutej ruke a môžu sa zhoršiť pohybom krčnej chrbtice.

Konzervatívna vs. chirurgická liečba

Sám som zástancom toho, že operatívna možnosť liečby by mala nastať až v najhorších prípadoch a že do tela treba minimálne zasahovať. Pri SKT treba ale uznať, že pooperačné dlhodobé výsledky (1 rok po operácií) sú v 70-90% prípadoch pozitívne, čo znamená celkom dobrú úspešnosť chirurgickej možnosti liečby. To ale samozrejme platí pri pravých syndrómoch karpálneho tunela a neznamená to, že treba ísť na operáciu a bude po probléme. Najskôr by sa mali vyskúšať rôzne možnosti konzervatívnej liečby. V mojej praxi sa mi veľmi dobre osvedčila hlavne Fasciálna manipulácia a priamo s touto metódou zaznamenali pozitívny výsledok (Pratelli et al, 2015) a takisto pri osteopatickej intervencií (Gilbert et al, 2012). Ďalej medicínsky flossing, či integrované bankovanie, samozrejme s doplnením o nejaké to cvičenie a úpravu/odstránenie negatívnych faktorov vplývajúcich na toto ochorenie.

Autor: Mgr. Richard Holič

Objednať sa na vyšetrenie/terapiu